Naučenie a dlhodobé zapamätanie si množstva výnimiek (napríklad v knihe Príručka slovenského pravopisu má sekcia pravidiel pre i-y 6 strán + pravidlá určovanie vzorov + slovníky, ktoré obsahujú slová nepokryté pravidlami ) si vyžaduje od pisateľov veľa energie.
Pravidlá slovenského pravopisu, ako primárny kodifikačný zdroj, popisujú rôzne pravidlá a princípy bez toho aby čitateľovi objasnili ako ich má použiť.
Príklad 1:
- Pravidlá písania sú závislé od toho, či je v slove domáca alebo cudzia morféma1. Ako však má používateľ určiť, či sa jedná o domácu alebo cudziu morfému. Napríklad: diktát, matematika, Martin?
Príklad 2:
V pravidle sa nachádza výraz, bez vysvetlenia, čo znamená.
- V domácich morfémach sa y, ý píše v týchto prípadoch: v predpone vy 2
Ako však má používateľ určiť, či sa jedná predponu žiaľ pravidlá neopisujú. Ako môže na základe pravidiel určiť ako správne napísať slová vídať, vydať, výnimka a vyzerá?
Príklad 3:
- Na označenie fonémy i sa používajú dve písmená – i a y. Píšu sa podľa morfematického, gramatického, etymologického a fonematického princípu. 3
Ako však má používateľ zistiť, ktorý princíp sa pri danom slove používa už pravidlá nehovoria. Keby bol použitý princíp uvedený aspoň v slovníku, ale takto sú používatelia odkázaný viac na pamäť a hádanie ako na pravidlá.
Príklad 4:
- Vymenováva rôzne vzory4
Ako má však používateľ určiť, ako vzory používať, podľa ktorého vzoru sa skloňuje ktoré slovo, keď nie sú tieto vzory ani pri slovách v priloženom slovníku?
Pravidlá s obmedzením ypsilonu by priniesli značné zjednodušenie.
Návrh:
Pravidlá slovenského pravopisu by mali byť zjednodušené alebo aspoň spresnené, aby ich bolo možné jednoznačne používať.
Pravidlá slovenského pravopisu str. 15-16 – PÍSANIE SAMOHLÁSOK i, y ↩
Pravidlá slovenského pravopisu str. 15 – PÍSANIE SAMOHLÁSOK i, y ↩
Pravidlá slovenského pravopisu str. 13 – PRAVOPIS A JEHO PRINCÍPY ↩
Pravidlá slovenského pravopisu str. 67 – PREHĽAD SKLOŇOVANIA A ČASOVANIA ↩