Čo ak by 30 ročný šikovný stolár Peter dostal prácu aj keď v životopise napísal, že má „skúsenosti s víberom dobrích materiálov“ a pracovníčka náboru by ho nehodila do koša ako nevhodného kandidáta? Čo ak by bolo len jedno i?

Čo ak by sa 10 ročná nádejná baletka Nataška tešila na prázdniny k babičke, kde by namiesto frustrácie z každodenného písania diktátov trávila večery so starými rodičmi a s radosťou predvádzala tanečné prvky, ktoré práve objavila? Čo ak by bolo len jedno i?

Čo ak by zamilovaný 17 ročný športovec Milan napísal svojej láske „pozívam ta do kina“ a ona ho neodmietla len kvôli tomu, že ani neovláda vybrané slová? Čo ak by žiadne neboli?

Čo ak by 25 ročný vynikajúci programátor Martin napísal za minútu nadriadenému krátku správu kde ho informuje o tom, čo sa mu práve podarilo dokončiť a nemusel by hľadať na internete s akým i sa píše „na serveri“ a v strese by nenapísal „robily“ podľa píš-ako-počuješ? Čo ak by sa počas písania nemusel báť, že kvôli hrubej pravopisnej chybe príde o možnosť postupu? Čo ak by bolo len jedno i a nadriadeného by nevyrušovali hrubé pravopisné chyby pri čítaní informácii od špecialistov?

Čo ak by 13 ročná talentovaná biologička Janka nemusela večer čo večer tráviť hodinu nad krkolomnými pravopisnými cvičeniami a namiesto toho by mohla sledovať pútavé prednášky o fungovaní živých tvorov? Čo ak by bol pravopis s jedným i jednoduchý?

Čo ak by sa 15 ročný líder v skupine bojových hier Vlado tešil do školy, lebo namiesto písania diktátov a známkovania pravopisu v slohu by sa na hodine slovenčiny mali učiť ako presviedčať ostatných o dôležitých myšlienkach? Čo ak by bolo len jedno i a deti by nezažívali v škole frustráciu z neistoty?

Čo ak by 55 ročný špičkový expert na jadrovú fyziku nemusel dávať každý svoj email najprv asistentke, ktorá v ňom najprv opraví hrubé chyby a poslanie správy by tak trvalo namiesto 8 hodín len sekundu?

Čo ak by bolo len jedno i a písanie by nám prinášalo namiesto frustrácie z neistoty, radosť z písania.