Každá učebnica slovenčiny nás učí pravidlá, podľa ktorých sa spoluhlásky rozdeľujú na mäkké, tvrdé a obojaké. Po mäkkých sa v slovách píše i a po tvrdých ypsilon po obojakých podľa zoznamu vybraných slov.1
Nie je to však tak jednoduché. Tieto pravidlá majú jednu kľúčovú podmienku: slovo musí byť domáce. Pre cudzie slová tieto pravidlá neplatia. Tam sa používa etymologický princíp, podľa ktorého sa ypsilon píše tak, ako v jazyku, z ktorého sme slová s predponami, základmi alebo slovotvornými príponami prevzali. Ak by sme chceli k nim vytvoriť pravidlá, museli by sme prebrať aj pravidlá písania zo všetkých jazykov, odkiaľ pochádzajú, čo by bolo asi nereálne.
Ako však zistiť, či je slovo domáce, alebo cudzie?
Učebnice ani pravidlá na túto otázku nemajú okrem vymenovania jednotlivých slov odpoveď. Slová, ako napríklad „bicykel“, „kryštálový“, „kino“ sa môžu ľuďom narodeným v 21. storočí javiť, ako domáce, lebo nimi od narodenia označujú veci, ktoré ich obklopujú. Nie je to však tak.
Je napríklad slovo „skriňa“ domáceho alebo cudzieho pôvodu? Podľa Stručného etymologického slovníka slovenčiny (SESS)2 je pôvodom z nemeckého „Scherin“, čo je prevzaté z latinského „scrinium“. Takže nie je odvodené od vybraného slova skryť, ako by sa mohlo javiť. Pisateľ, ktorí nevie, že sa jedná o cudzie slovo a mohol by tak napísať nesprávne „skryňa“.
Ďalšou komplikáciou je, že v rôznych jazykoch sa pri slovách používa iný pravopis. V slovenčine sa píše podľa toho, z ktorého sme ho zrovna prevzali. Napríklad slovo „sirup“ sme podľa SESS prevzali z latinčiny. Ak však má pisateľ lepšie znalosti angličtiny, čo je dnes asi väčšina populácie, mohol by sa domnievať, že je prevzaté z angličtiny a nesprávne napísať „syrup“3.
Aby to bolo ešte zložitejšie, niektoré slová, ktoré sa podobne píšu sme dokonca prevzali s rôznych jazykov. Napríklad slovo „kryštál“ sme prevzali z latinského „crystallus“ a slovo „krištáľ“ zo stredovekého latinského „cristallus“. Zdroj SESS. Pisateľ, ktorý chce správne písať, by teda mal ovládať aj tieto etymologické špecifiká.
Navyše je skoro nemožné nájsť pôvodne slovenské slovo. Napríklad také základné slová, ako „piť“ alebo „liať“ by sme mohli považovať za domáce, podľa SESS sú však tiež prevzaté. Tieto sú konkrétne prevzaté z Praslovančiny4.
Ak by sme používali len jedno i, podobne ako taliančina, slovinčina alebo nemčina, bolo by písanie v slovenčine jednoduchšie.
Wikipedia spoluhlásky ↩
Stručný etymologický slovník slovenčiny – žiaľ je k dispozícii len v knižnej podobe a nie online ↩
Wikipedia Syrup (English) ↩
Wikipedia Praslovančina ↩